Tiramisu vajíčka

Obľúbený dezertík v netradičnom podaní, ktoré určite poteší každého šibača. Viem, že receptov na tiramisu je neúrekom, ale tento je môj obľúbený a už roky rokúce ho takto pripravujem a veľmi nám chutí. Tak snáď sa zapáči aj vám. Dávať tiramisu do čokoládových vajíčok bol taký rýchly nápadík, ktorý mi priniesla sviatočná veľkonočná nálada. Vy si pokojne môžete urobiť aj obyčajné klasické tiramisu podľa tohto receptu.

Cez veľkonočné sviatky som nemala možnosť blogovať, ale aj tak verím, že ste všetci tak ako ja, prežili príjemné a pokojné veľkonočné sviatky....

Potrebujeme:

500g originál talianske mascarpone,

6 žĺtkov,

200g práškového cukru (množstvo cukru je orientačné, preto si ho môžete upraviť podľa vlastnej chuti),

2 veľké šálky espressa,

zopár lyžíc mandľového likéru Amaretto,

dlhé cukrárske piškóty,

tmavé holandské kakao,

kupované duté čokoládové vajíčka (podľa možnosti tie väčšie)

Žĺtky s cukrom vymiešame najskôr elektrickým šľahačom na hladký krém. Potom ich preložíme do vodného kúpeľa, kde ich opäť šľaháme, ale tentokrát ručne s metličkou. Celková dĺžka šľahania by mala byť minimálne 10minút. Vyšľahanú hmotu necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Potom do nej po lyžičkách zašľahávame mascarpone. A vymiešame na hladký krém.

Čokoládové vajíčka opatrne ostrým nožom prepolíme na dve časti. Vyžaduje si to trošku šikovnosti, ale určite to nie je žiadna veda. Do každej polovičky dáme malou lyžičkou trochu krému. Posypeme podrvenými piškótami, ktoré pokvapkáme kávou zmiešanou s Amarettom. Na to navrstvíme až po okraj vajíčka krém a povrch uhladíme príborovým nožom alebo stierkou. Poriadne posypeme kakaom a uložíme do chladničky stuhnúť(najlepšie cez noc).

Ak budete robiť klasické tiramisu na plech alebo do formy, v tom prípade piškóty nedrvíme, ale celé namočíme na sekundu (ale naozaj len na sekundu, inak by sa vám rozmočili) do kávy zmiešanej s Amarettom. Čo sa týka vrstiev, tak najlepšie je 4-vrstvové, t. j. ukladané v poradí: piškóty, krém, piškóty, krém. A samozrejme nezabudnite taktiež hojne poprášiť kakaom a nechať stuhnúť v chladničke.

Ja som okrem kakaa posypávala aj krokantom, ale musím povedať, že chuťovo je kakao skrátka neprekonateľné:)

Prajem dobrú chuť!!!

Plnené guľky z kozieho syra podávané s baby špenátom a opečenou cvikľou

Jedným z mojich novoročných predsavzatí bolo zaradiť do nášho jedálnička kozí syr. O jeho jedinečných účinkoch na zdravie človeka som už počula zo všetkých strán. Vraj je veľmi účinný pri liečbe kožných chorôb a tiež ako prevencia a liečba onkologických ochorení.  Mňa sa našťastie táto strašná choroba netýka, ale aj tak nie je zlé zaradiť kozí syr do jedálnička.

Má to len jediný háčik - neznášam jeho typickú koziu vôňu:) Preto poľujem po receptíkoch, ktoré túto pre kozí syr svojskú arómu aspoň trošku zakamuflujú. Keď som recept na tieto skvelé guličky vzhliadla v televízii, nemohla som odolať...Naozaj ich odporúčam, je to veľká delikatesa s obrovským bonusom - koziu vôňu zacítite len nepatrne.

Na asi 12 guličiek potrebujeme:

200g kozieho syra (odporúčam značku President - je výborný a oceníte aj jeho inteligentné balenie),

mandľové lupienky,

čerstvú bazalku,

1 strúčik cesnaku (ale sú výborné aj bez neho),

čerstvo namleté čierne korenie,

soľ,

olivový olej,

baby špenát,

cvikľu.

Zoberieme za hrsť lístkov čerstvej bazalky, pridáte hrsť mandľových lupienkov, trošku olivového oleja, poprípade aj cesnak a všetko spolu rozmixujeme v elektrickom robote. Jemne dochutíte čiernym korením a soľou (naozaj len štipku soli, nakoľko kozí syr je dosť slaný). Takto nám vznikne plnka, ktorou budeme plniť syr.

Kozí syr vidličkou roztlačíme a formujeme z neho guličky, pričom do každej vtlačíme trošku plnky. V rukách vygúľame okrúhle guľky, ktoré poriadne vyváľame v mandľových lupienkoch (môžeme ich rukami aj jemne pozatláčať do guličiek). V panvici si rozpálime trošku oleja a guličky krátko opečieme z každej strany. (pozor! veľmi rýchlo hnednú, takže naozaj stačí len chvíľočka). 

Počas smaženia guličiek si skúsime súbežne pripraviť cvikľu (lepšie spravíte, ak s jej prípravou začnete trošku v predstihu pred guľkami). Cvikľu olúpeme, nakrájame na tenké plátky a na rozpálenom oleji opekáme z oboch strán. Na záver posypeme soľou.

Kozie guličky podávame za tepla s baby špenátom a cvikľou, zľahka pokvapkané olivovým olejom. Dobrú chuť!

Je to výborná chuťovka vhodná ako predjedlo, prípadne ako ľahký obed či večera. Ja som sa do tohto jedla úplne zamilovala, stavím sa, že si ho obľúbite aj vy...

V dnešný "Deň narcisov" som i ja pri príležitosti prispieť svojou troškou do boja proti rakovine  kúpila tieto milé narcisky. Boli mimoriadne pekné, a ja som pri ich obdivovaní predsa len znova vytiahla foťáčik, aby som ich krásu zvečnila...

Prajem vám príjemný slnečný víkend!

Biofarma "Príroda" - luxus, ktorý vám pohladká dušu...

Nádherné slnečné počasie nás prinútilo oprášiť dvojkolesových tátošov a šliapnuť do pedálov. Cieľ nášho cyklistického výletu bola biofarma Príroda, ktorú sme už dlhšiu dobu túžili navštíviť. Približne 20km po rovinke sa zdalo ako ľahká cyklo prechádzka, keby nám, ako to už v Bratislave a jej okolí býva, cestu nesťažil veľmi silný a nepríjemný protivietor. Predpokladaných 20km sa zrazu zdalo ako minimálne dvojnásobná vzdialenosť a my sme už po prvých 5km mali dosť...Slniečko a nádherná prebúdzajúca sa príroda navôkol nás však presvedčili, aby sme vytrvali. A veru sme dobre urobili a ja vrelo odporúčam uprednostniť práve bicykle pred pohodlnou jazdou autom. Príroda, ktorú po ceste zažijete je úžasná, nehovoriac o tej, ktorá vás čaká na biofarme. Takže vybrať sa sem autom je doslova a do písmena škoda.

I keď musím smutne skonštatovať, že sme boli jediní, ktorí prišli na bicykloch :((

Biofarma Príroda je salaš zastrčený v lesíku neďaleko Stupavy, ku ktorému vedie strmšia úzka cestička. Presné inštrukcie ako sa sem dostať a ďalšie informácie nájdete priamo na ich stránke: http://www.biofarma.sk/index.php?id=biofarmastupavavod 

Priznám sa, že z fotiek, ktoré majú zverejnené na webe táto biofarma vôbec nevyzerala tak čarovne, ako je to v skutočnosti. Kto tam bol, dá mi určite za pravdu. Nie je to len domáci chov zvierat, prekrásne prostredie alebo tradičné po domácky pripravené jedlá, ktoré táto farmička ponúka, pretože akonáhle sem vkročíte, rozhostí sa vo vás zvláštny pokoj. Nepochybne to robia aj ľudia, ktorým táto farma patrí, a ktorí sa citlivo a s láskou starajú nielen o zvieratká, ale aj o okolitú prírodu a v neposlednom rade aj o návštevníkov. Je to ideálne prostredie pre každého, kto má nejaké trápenie a hľadá pokoj v duši, pretože tu ho určite nájde...

Chcete si trošku schrupnúť a popritom sa nechať ofukovať sviežym vzduchom? Nech sa páči, miest na nerušený odpočinok v tieni stromov je tu neúrekom.

...a možno, vás pri troške šťastia príde zo sladkého spánku zobudiť aj pasúca sa ovečka:)

Najmä detičky sa veľmi potešia, ako blízko sa môžu dostať ku zvieratkám, ktoré sa tu voľne pohybujú a pri menšej šikovnosti a odvahy sa dajú aj pohladkať.

Mnohé zo zvieratiek na farme boli nejakým spôsobom vážne zranené a zachránené od hroziacej smrti a tu môžu pokojne dožiť, príkladom je tento koník Kubko alebo srnka Líza, ktorej zranila nožičky kosačka. Všetky zvieratá, ktoré tu uvidíte sú chované vo voľnom výbehu, nedostávajú žiadne preventívne antibiotiká, žiadne mäsokostné múčky a podobné krmivá a žiadne rastové hormóny. Sú skrátka chované tak, ako príroda chcela.

Na chvíľu sa mi zazdalo, že Kubko na mňa pri fotení veselo žmurkol :)

Kto býva v tomto rozprávkovom domčeku??? "Asi nejaký havinko"...istotne by povedalo naše malé krstniatko Filipko, keby tu bol býval s nami. Nabudúce ho sem určite zoberieme...O tom, že sa mu tu bude veľmi páčiť vôbec nepochybujem. A vlastne, komu by sa tu nepáčilo?

No a nakoniec sme si v tejto krásnej dreveničke dosýta naplnili naše hladné bruchá. Musím povedať, že už dávno som sa tak dobre nenajedla a dokonca tu pripravené jedlá môžu pokojne konkurovať špičkovým reštauráciám. Naviac ceny sú viac než priaznivé, pohybujú sa vo výške okolo 4Eur. Nikto tu na vás nechce nekresťansky zarábať a nie je to vidieť len na cenách jedál...

Naše priam lukulské hody začali ochutnávkou domáceho chlebíka, ktorý nám priniesla ochotná a milá čašníška. Potom sme si obaja objednali cesnakovú polievku v domácom bochníku, a že to bola polievočka s piatimi hviezdičkami, to vám snáď ani nemusím hovoriť...Výborné domáce chlebíky ako aj mliečne výrobky si môžete zakúpiť priamo na farme. Druhý chod boli bryndzové halušky s domácim ovčím syrom a domáce tvarohové pirôžky s maslom a kakaom. No a tretí chod bol odchod, lebo asi sami tušíte, že po takomto výdatnom obede sme mali bruchá naduté ako mechy:)) a celých 20km nazad sme sa už len kotúľali ako také dve prasiatka:) Odchádzali sme dokonale oddýchnutí a plní príjemných pocitov a obom nám bolo jasné, že tu nie sme naposledy, ba čo viac, pravdepodobne sa z nás stanú verní štamgasti:)))

Steak podľa mňa aneb "já bych si dal taky to médium"

S priateľom sme v poslednej dobe akýsi "steakoví". Ak sa spolu ideme najesť do rešťaurácie, tak na 90% si obaja dáme nejaký steak. A takmer vždy, keď sa nás čašník pri objednávaní spýta, či si želáme rare, medium alebo well done, spomenieme si na túto notoricky známu scénku z filmu Dědictví aneb...a pochytí nás veľký smiech.

Dlhú dobu som voči príprave steaku mala rešpekt a netrúfala som sa do toho pustiť. Drahý však nedávno zatúžil aj po domácom "stejčíku", a tak som nakoniec predsa len nabrala odvahu. Môj prvý steak nebol nič moc, ale vychytala som muchy a dnes je to už o dosť lepšie. Recept na omáčku je mnou vymyslený, preto neuvádzam presné množstvá, je to vyslovene o tom, že omáčkou vychutíte a vyhráte sa s ňou, alebo akoby povedali bratia Česi "vymazlíte":)

Potrebujeme:

pravá hovädzia sviečkovica - steak,

čerstvo pomleté korenie (biele, čierne, červené),

soľ,

olej

Mäso umyjeme, osušíme a z obidvoch strán osolíme a okoreníme. Panvicu (najlepšia je tá s mriežkou, ja ju žiaľ ešte nemám) s olejom poriadne rozhorúčime a steaky na nej sprudka z oboch strán opečieme. Následne znížime teplotu a steaky z každej strany krátko opekáme. V zásade platí, že na každý cm hrúbky rátajte 2 minúty opekania. Čiže celková príprava napr. 4cm steaku by mala trvať 8minút. Ak uprednostňujete menej prepečený steak, tak si dajte pozor na to, aby po upečení "péroval", čiže aby bol "stlačiteľný". Po upečení ho nechajte chvíľku odpočívať a až potom servírujte. Tento postup sa mi osvedčil úplne najviac. Mäsko je jemné, mäkké a šťavnaté. Skúšala som steak po prudkom osmahnutí aj následne dopekať v rúre, ale nebolo to ono, lebo rúra mäso len zbytočne vysušila. Steak podávame preliaty omáčkou spolu s pečenou zeleninou a zemiakmi.

Na omáčku:

sójová omáčka,

voda,

silnejší hovädzí vývar (žiadne bujóny, ale pekne si odložte z nedeľňajšej polievky)

cibuľa,

cesnak,

balsamico ocot,

maslo,

smotana na varenie,

čerstvo pomleté korenie,

(môžte pridať aj za hlt červeného vína).

Najskôr si pripravíme "základ." Do hrnca dáme nakrájanú cibuľu, cesnak, vodu, vývar a sójovú omáčku. Jednotlivé surovniny pridávam od oka, ale spolu by to malo mať približne 2,5dl. Necháme zovrieť a varíme dovtedy, dokiaľ sa nám zmes nezredukuje na asi 1/3. Precedíme a necháme vychladnúť. Na prípravu omáčky budeme potrebovať len zopár lyžíc základu, takže zvyšok si môžete dať zamraziť a použiť inokedy.

Do panvice, kde sme piekli mäso dáme zopár lyžíc základu, pridáme opäť trochu vývaru, trochu balsamico octa, prípadne šplechneme aj trochu červeného vínka, necháme zovrieť a krátko povaríme. Odstavíme z ohňa a do omáčky metličkou zamiešame poctivý kus masla. Trochu z omáčky si odoberieme bokom a vmiešame ju do smotany na varenie vo vedľajšej miske a spolu to následne pomaličky vlejeme do zvyšku omáčky. To nám zaručí, že sa nám omáčka nesekne. Všetko spolu ešte poriadne prešľaháme metličkou a dochutíme korením.  Množstvá základu, vývaru, smotany a ostatných surovín si regulujete sami podľa vlastnej chute.

Správna konzistencia omáčky

Keď je omáčka dobre pripravená, je aj dostatočne hustá a vy ju už nemusíte zahusťovať žiadnou múkou alebo škobom. Správnu konzisteciu zistíte tak, že keď v nej urobíte lyžicou stopu, tak tá stopa tam aj zostane. (viď foto)

Príloha:

ľubovolná zelenina (cuketa, mrkva, baklažán) alebo zemiaky v šupke,

tymián,

soľ.

Zeleninku si očistíme, nakrájame, posypeme tymiánom a soľou a pečieme v rozohriatej rúre dochrumkava. Dobrú chuť!