Súkromné čokoládové koláčiky s banánmi a karamelom

Vynikajúci koláčik z dielne Ivety Fábešovej...Receptík ma zaujal na prvý pohľad, a to som ešte netušila, že bude tak mňamózny. Tajomstvo jeho lahodnej chuti je v spojení jemne slaného cesta so zamatovo sladkou karamelovo-banánovou plnkou, ktorú skvele dopĺňa horká čokoládová poleva...

Cesto:

113g masla,

60g práškového cukru,

3 žĺtky,

štipka soli,

190g hladkej múky,

40g kukuričného škrobu,

20g kakaa.

Karamelovo-banánová náplň:

100g krupicového cukru,

2 polievkové lyžice vody,

2 polievkové lyžice šľahačkovej smotany (ja som dala viac),

2 polievkové lyžice + 50gmasla,

2 malé banány  (nakrájané na tenké kolieska),

Čokoládová poleva:

220g kvalitnej horkej čokolády,

115ml smotany na šľahanie.

Postup: 

V mise vyšľaháme cukor s maslom do svetlého krému. Postupne pridávame žĺtky, múku, kukuričný škrob, kakao a soľ. Vypracujeme hladké cesto, ktoré zabalíme a vložíme na cca.1hod. do chladničky. Vychladené cesto rozvaľkáme a vystelieme ním pripravené formičky na pečenie. Keďže cesto má tendenciu sa počas pečenia nadvihovať, vystelieme jeho povrch papierom na pečenie, na ktorý nasypeme ľubovoľnú strukovinu, napr. fazuľu. Pečieme pri teplote 180°C približne 25min. Po upečení papier z povrchu koláčikov odstránime a fazuľu zahodíme.

Na karamelovo-banánovú náplň privedieme v hrnci cukor a vodu k varu a počas nepretržitého miešania pripravíme karamel (miešame dovtedy, kým sa cukrový sirup nesfarbí jemne dohneda - netreba to však preháňať, aby sa cukor neprepálil). Karamel zoberieme z plameňa a vmiešame smotanu a 2 lyžice masla. (výsledný karamel musí byť tekutej konzistencie). Po vychladnutí vmiešame zvyšných 50g masla a nakrájané banány. Plnku nalejeme na vychladnuté koláčiky, vložíme do chladničky a necháme stuhnúť.

Na čokoládovú polevu vložíme nalámanú čokoládu do misky a zalejeme vriacou smotanou. Miešame až kým sa čokoláda celkom nerozpustí a nezískame hladkú a lesklú čokoládovú polevu, ktorou prelejeme povrch každého koláčika. Koláčiky dáme do chladničky a po zatuhnutí konzumujeme.

Zdroj: kniha Iveta a sladká Francie od Ivety Fábešovej

K upečeniu tohto koláčika ma podnietilo aj "znovuobjavenie" malých modrých zapekacích mištičiek. Boli zabudnuté u priateľových rodičov v podkroví. Dokonca bol pri nich priložený aj pokladničný bločik s dátumom kúpy Júl 2007, ktorý svedčí o mojej ťažkej zábudlivosti:))) Ach, hanba mi...

Sladká Iveta a Francie:)

Iveta Fábešová...áno pamätáte sa dobre - nie je to nik iný ako finalistka minuloročnej televíznej súťaže Na nože, ktorá ma tak chytila, že som ju odsledovala od prvého až po posledný diel. I keď titul šéfkuchára nevyhrala, získala si priazeň mnohých divákov, ktorých zaujala nielen svojimi kulinárskymi dielkami, ale aj tým, že do varenia vkladala aj kus srdiečka...Ako obyčajný tzv. "hobbík" (kuchár amatér) sa dokázala prebojovať medzi profesionálnymi kuchármi až do poslednej päťky.

Ivetka je síce povolaním office manažérka, ale svoje nadšenie pre gastronómiu rozhodne neskrýva. Veď napísať Zdenkovi Pohlreichovi a žiadať o neplatenú brigádu v jeho pražskej reštaurácii Café Imperial, to veru svedčí o poriadne veľkej kulinárskej vášni :) 

Jej veľkým snom je otvoriť si v budúcnosti vlastnú cukráreň s názvom Malý princ. Tak jej veru držme silno palce!

Aj po skončení súťaže som jej "kroky" sledovala, a keď asi pred tromi mesiacmi uzrela svetlo sveta jej prvá kuchárka Iveta a sladká Francie so 70-timi receptíkmi na rozličné francúzske dezerty, neváhala som....A kúpu veru neľutujem, lebo je plná skvelých inšpiratívnych receptíkov, ktoré rozhodne stoja za vyskúšanie, a preto vám túto knižku vrelo odporúčam. Prikladám aj fotečku jedného zaujímavého kokosovo-mangového koláčika, na ktorý si brúsim zuby:)

Snáď sa Ivetka nenahnevá, keď na záver odcitujem zopár viet z jej krásneho predslovu, ktorým sa prihovára svojim čitateľom:

"Tato kniha je výjimečná tím, že som svoji vášeň pro pečení objevila docela nedávno, ale vyplatilo se počkat, protože díky tomu vím, že každý máme svuj jedinečný talent. Někdy to muže docela trvat, než člověk zjistí, co ho vlastne opravdu baví. Ale věřte mi, za to hledání to stojí. Když totiž děláte to, co vás opravdu baví, už nikdy nebudete mít pocit, že svou práci dělat musíte. Budete mít pocit, že byste klidně někomu platili, jen abyste ji mohli dělat. A pokud vás teď napadlo, že vy žádny talent nemáte a že byste za to, co děláte rozhodne neplatili, pak mi věrte, že ten pocit dobře znám - a mám pro vás skvelou zprávu. Máte talent, který je jedinečný a který čeká, až ho objevíte. Stačí tomu jen věřit a přát si to. Pak už se budou dít zázraky."

Zabaione s čokoládovými sušienkami Amaretti

S priateľom si každoročne na Valentína dávame nejaké tie drobnostičky. Ja najčastejšie pripravím nejaký dezertík a môj drahý mi prinesie dáku maličkosť. Ale keďže ani jeden deň v roku sa nezaobídeme bez aspoň malinkého prejavu lásky - či už sú to rôzne zamilované slovká, objatia alebo pusinky...., vlastne ani tento sviatok nepotrebujeme...

Valentínskym dezertíkom bol u nás taliansky zabaione [čítaj dzaba'jo:ne] známy tiež pod názvami zabaglione alebo sabayon vo Francúzsku. Názov pochádza z neapolského dialektového slova zapillare, ktoré znamená pena. A to je presne slovko, ktoré ho dokonale vystihuje, pretože jeho ľahučká vzdušná konzistencia je docielená dokonalým našľahaním žĺtok s cukrom a dochutená vínom Marsala, ktorý jej dodáva sviežu ovocnú chuť. Tradične sa podáva s čerstvými figami, ale neviem či to je šťastná kombinácia, keďže figy sú extrémne sladké ovocie a v spojení s touto sladučkou penou môže byť výsledná chuť možno až príkro sladká. 

Okrem spomínaných fíg sa Zabaione veľmi často servíruje s mandľovými sušienkami Amaretti, ktoré sú ako ináč taktiež známou talianskou cukrovinkou. Možno ich poznáte aj pod názvom "Amarettini", čo sú vlastne baby-Amaretti. Niekedy sa zvyknú dochutiť tak ako som to urobila aj ja - čokoládou a kakaom, ale ich klasická podoba je svetlo mandľová bez príchute. 

Z mojich skúseností zabaione najlepšie chutí s drobným čerstvým ovocím (maliny, jahody, ríbezle, čučoriedky,...), ktoré pôsobia popri jeho sladkej chuti veľmi osviežujúco. 

No musím povedať, že včerajšia príprava valentínskeho dezertíka mi spôsobila trošku horúce chvíľky. Prvá dávka sušienok sa mi v rúre vysušila na neforemné placôčky (preto odporúčam nemeniť teplotu počas pečenia ako som to urobila ja) a tá druhá -výsledná sa zase výzorom viac podobá na Macarons ako na Amaretti:)) Veď aj trošku vidno na fotkách tú typickú macarons nožičku, ktorá sa im počas pečenia vytvorila. Na skvelej chuti to našťastie nijako neubralo.

Zdroj: kniha Kaffee und Schokolade (s miernou úpravou receptíkov)

Zabaione pre 2 osoby:

2 žĺtky,

100g práškového cukru,

50ml Marsaly (alebo ľubovoľného sladkého dezertného vína),

nastrúhaná kôra z 1/2 citróna,

dreň z 1/2 vanilkového struku alebo vanilkový extrakt.

Žĺtky s cukrom, soľou a citrónovou kôrou vyšľaháme elektrickým šľahačom. Potom ich premiestnime nad hrniec s horúcou vodou (pozor voda nesmie vrieť!) a ďalej šľaháme, až kým sa cukor nerozpustí. Postupne prilievame víno, pričom pokračujeme v šľahaní ďalších asi 10min, dokým hmota nie je krémová a penistá. Na záver pridáme vanilku. Hotové zabaione ihneď nalejeme do pohárov a podávame s Amaretti alebo čerstvým ovocím. 

Na čokoládové Amaretti potrebujeme:

200g nelúpaných mandlí (vo viacerých receptoch sú použité aj lúpané mandle)

150g práškového cukru,

2 bielky,

1 polievková lyžica likéru Amaretto,

1/2 čajovej lyžičky horkomandľovej arómy,

trošku nastrúhanej citrónej kôry,

25g najemno nastrúhanej horkej čokolády,

2 lyžice kakaa holandského typu,

papier na pečenie.

Tento krok môžete aj vynechať, ale ja som na zlepšenie arómy najskôr mandle vysypala na plech a vložila do vyhriatej rúry až kým nezačali výrazne voňať. Po vybratí z rúry mandle necháme vychladnúť a následne rozmixujeme v elektrickom robote najemno.

Bielka vyšľaháme do peny. Potom k nim postupne pridávame práškový cukor a ďalej šľaháme. Po vyšľahaní do hmoty primiešame Amaretto, arómu, citrónovú kôru, čokoládu a kakao. Na plech na pečenie striekame malé okrúhle kôpky s priemerom cca. 3cm, ktoré necháme asi 30min. sušiť pri izbovej teplote. Potom pečieme pri teplote 150°C  približne 20min. (teplotu počas pečenia v žiadnom prípade neradno zvyšovať alebo znižovať!). Necháme vychladnúť a až potom ich berieme z papiera na pečenie. Čerstvo upečené chutia takmer identicky ako Macarons - tzn. že sú vnútri trochu vlhké a žuvačkovité, no neskôr postupom dní sú viac a viac chrumkavejšie. Môžeme ich podávať so zabaione alebo ich spapať "len tak" samotné.

Kúsok lásky na lyžičke :)

Môj priateľ ma potešil darčekom v podobe týchto krásnych konvaliniek:) Sú nasadené v kvetináči, takže mi dúfam tak skoro nezvädnú a ja sa budem môcť z nich dlho tešiť. A tiež mi budú teraz stále pripomínať, že jar sa už nezadržiteľne blíži.

A nemôžem zabudnúť ani na milý darček, ktorý nám nedávno dala moja sestrička - sú to tieto dve malé srdiečka spolu s bodkovaným porcelánom, ktorý je vidno na fotečkách...

Všetkým  vám prajem veľa, veľa lááááásky!!!

Cuketový falafel plnený fetou

Falafel asi nemusím nikomu veľmi predstavovať. Zaujímalo ma však aj niečo viac z histórie týchto malých chrumkavých cícerových guličiek...Jeho pôvod je dosť zahmlený, ale najpravdepodobnejším domovom falafelu je Egypt, odkiaľ sa rozšíril aj do ostatných krajín Blízkeho východu. Vraj mal slúžiť ako náhrada mäsa (a musím len konštatovať, že veľmi chutná a sýta náhrada:) Väčšinou je známy predovšetkým z fast foodov, vďaka ktorým získal na popularite aj v mnohých európskych krajinách. 

Priznám sa, že falafelu som prišla na chuť až po navnadení Evitchky z MMB a hneď som sa stala jeho vernou fanúšičkou. Klasické falafelové cestíčko pozostáva len z cíceru, vajíčka, múky, cesnaku a korenín. Ja som ho skúsila ozvláštniť cuketou (niekde dávno som túto kombináciu na internete videla) a napadlo mi naplniť ho aj kockami feta syra, ktorý mám veľmi rada. A vzniklo z toho veľmi lahodné spojenie chutí.Viem síce, že cuketa v tomto ročnom období nie je zrovna sezónna záležitosť, ale hrozne mi chutí, takže som nemohla odolať. Okrem toho je to ideálna cesta ako docieliť aby človek "anticukeťák" - cuketu zjedol bez toho, aby o tom tušil a naviac si ešte aj pochutil:)

Receptík je vcelku jednoduchý, viac času zaberie len samotné vysmážanie:

Ingrediencie:

1 konzerva cíceru,

asi 3 strúčiky cesnaku,

1 vajíčko,

1 stredne veľká cuketa,

koriander,

drvený kmín,

soľ,

feta syr (ak kúpite originál grécky syr feta, falafel získa na pridanej hodnote:),

hladká múka,

strúhanka (domáca strúhanka = taktiež pridaná hodnota:),

olej na vysmážanie (ja používam olivový),

pita chlieb (príp. arabský),

jogurt alebo kyslú smotanu, 

tahini omáčka (nepoužívam),

čerstvá zeleninka.

Postup:

Cícer, cesnak, olúpanú cuketu rozmixujeme v elektrickom robote na čo najjemnejšie. Potom pridáme vajíčko, koreniny, soľ a zahustíme hladkou múkou a strúhankou (pridávame po lyžiciach dovtedy, kým nezískame dobre tvarovateľné cestíčko). Rukou formujeme guličky, ktoré obaľujeme v strúhanke a do každej vložíme jednu malú kocku feta syra. Do panvice si nalejeme toľko oleja, aby guľky boli celé ponorené (je to veľmi dôležité, lebo keby bolo oleja málo, guľky by sa ho napili a boli by dosť mastné), olej necháme následne poriadne rozhorúčiť a až potom falafel krátko vysmážame dozlatista. Ihneď podávame, lebo najlepší je takýto čerstvý, teplý a chrumkavý!

Falafel podávame buď len so zeleninkou a kyslou smotanou ochutenou bylinkami. Klasicky sa podáva aj s tahini omáčkou.

Alebo ak sme veľmi hladní, naplníme ním pita alebo arabský chlebík. Prajem dobrú chuť!