streda, 26. januára 2011

Ja som malá vianočka, ružové mám líčka:)



Vianočka je jedným z tradičných koláčikov, ku ktorým mám zvláštny vzťah a úctu. Chystala som sa na jej pečenie celé veky :))) no veky ako veky, ale trvalo mi to skoro 27 rokov:) A k odhodlaniu ju konečne urobiť ma vyprovokoval ako inak môj priateľ:), a to na jednom z našich večerných nákupov v Tescu, keď si chcel kúpiť hotovú vianočku. Najprv som sa rozčertila, že si vôbec ide kupovať sladké, keďže je v diétnom režime (ževraj:) no a potom druhýkrat, že si chce kupovať ten prechemizovaný výrobok pekárenského priemyslu. Každopádne záver škriepky bol taký, že som mu sľúbila upiecť domácku voňavú vianočku. Drahý bol taký spokojný, že behal po obchode a nadšene hádzal do košíka suroviny potrebné na prípravu a ja som zatiaľ tíško hútala nad vhodným receptom...

Keďže už dávnejšie ma zaujal receptík na tradičnú vianočku, ktorú pekávajú šikovné tety z Budmeríc, rozhodla som sa postupovať podľa nich. Recept s postupom a fantastickým videjkom nájdete tu:
http://tv.sme.sk/v/18560/zapletanie-vianocky-symbolizuje-pevnost-rodiny.html
Videjko je aj mierne náučné, tak ak ste ho ešte náhodou nevideli, určite si ho pozrite. Inak videa z rovnakej dielne sú natočené aj pre trdelníky a iné typicky slovenské koláčiky, takže ak máte čas a chuť, istotne stoja za pozretie.

Vianočku som piekla z polovičnej dávky, ale nedala som 50g cukru, ale trošku viac, lebo priateľ má rád sladké cestíčka:) Tiež som vynechala hrozienka aj oriešky. No a nemôžem zabudnúť ani na super grif, ktorý som odkukala do Martinky P. z MMB (Mata406) a teda som oddelila žĺtka od bielok a z bielok vyšľahala sneh, ktorý som potom zapracovala do cesta. Myslím, že práve vďaka tomu bola vianočka po upečení krásne jemnučká a páperová.



No, síce moja vianočka nevyzerá úplne modelkovsky čo sa tvaru aj farby týka, ale chutila fakt vynikajúco. A vyslúžila som si za ňu veľkú sladkú pusu. Dali sme si ju s maslom a domácim jahodovým džemom, môj drahý si k nej uvaril ešte aj kakao:) - s poznámkou, že bez neho to skrátka nie je ono:)))

Hainburg an der Donau

V nedeľu sme si urobili menší výlet do Hainburgu, stredovekého mestečka, ktoré leží len pár kilometrov od slovensko-rakúskych hraníc. Teda musím povedať, že som ním doposiaľ vždy iba prechádzala autom a nikdy som si ho bližšie nepozrela. A pritom Hainburg ukrýva toľko krás, a to nielen historických! A keby nám výlet nepokazila veľká zima a hlavne silný ľadový vietor, veruže by sme si ho pozreli aj detailnejšie...

Cieľom nášho výletíku bola zrúcanina hradu Schlossberg, ktorý sa týči nad mestom s výškou asi 300m. Výstup nebol žiadna turistická makačka, práve naopak, bola to príjemná prechádzka a našou pomalou chôdzou nám to trvalo asi 20 minút. No a "hore" nás čakalo prekvapenie v podobe nádherného výhľadu. A keď sme sa trošku posnažili, tak sme aj zahliadli niektorú z 3 mestských brán alebo 15 veží, ktorými je Hainburg preslávený. Jedna z nich - Wienertor je dokonca najväčšou stredovekou bránou v Európe (je to práve tá brána, cez ktorú vždy prejdete pri prechádzaní mestom).

A pri rozjímaní nad krásami mesta, sme si hneď aj plánovali, kde pôjdeme na budúce a ďalším "kandidátom" sa stal vrch Braunberg, ktorý vraj bol sídlom Keltov.

Kúsok z Braunbergu

Hradné ruiny sú naozaj vo veľmi dobrom stave, pekný trávnik, vysadené stromčeky, toalety...no skrátka krásne prostredie. V inom ročnom období by som si tam vedela predstaviť piknik, nejakú oslavu a možnože aj svadbičku - teda myslím, že by tom tam bolo na svadbu úplne ideálne a silno romantické miestečko :)


Škoda len toho spomínaného nešťastného počasia...Veruže by to bol býval príjemnejší výlet a aj fotečky by vyšli lepšie, keďže v takom ponurom, smutnom počasí sa nefotí najlepšie...Ale nič to, veď určite sa sem ešte vrátime...Napríklad na jar alebo v lete prísť sem na bicykloch to musí byť fakt nádhera...


utorok, 11. januára 2011

Macarons s domácim mandľovým nugátom

Keďže už som bola taká nadšene "rozšoupnutá" z vydareného pečenia macarons, rozhodla som sa, že do nich urobím aj inú plnku. Recept na macarons nájdete v predchádzajúcom príspevku a receptuš na domáci nugát na www.mimibazar.sk v mojich receptoch. Jediné, čo som pozmenila bola výmena lieskovcov za mandle. Táto kombinácia sa ukázala ako dosť sladká a možno nebola úplne najšťastnejšia, ale u nás bola celkom úspešná...Rozhodne treba vyskúšať...

Macarons s ananásovým curd a kokosovým krémom

Musím sa úprimne priznať, že už dávno som nepociťovala takú beznádej pri pečení ako pri príprave týchto malých sladkých potvoriek. Dlho som obdivovala dokonale krásne macarons zo zahraničných stránok a knižiek. Ale čím viac som si o ich pečení čítala, tým viac ma to odradzovalo kvôli náročnosti. Ale aj lááákalo samozrejme:))) Nakoniec po vzhliadnutí krásnych macarons Martinky (mauka) a Adky (Adusha22) som sa konečne odhodlala...Navyše nedávno na potulkách po Viedni som v dvoch alebo troch cukrárňach naďabila na nádherné macarons a úplne som sa do nich zbláznila:))) 

Najprv som sa rozhodla skúšať len z polovičnej dávky, a to sa neskôr ukázalo ako veľmi rozumné rozhodnutie, keďže celá prvá várka putovala rovno do koša. Macarons mi totižto celé na povrchu popraskali a bol na ne vyslovene nešťastný pohľad. Ďalší pokus sa niesol v podobnom duchu, avšak na moje prekvapenie upečené macarons mali úplne inú štruktúru ako tie prvé (povedala by som, že vyzerali ešte horšie), skrátka podobali sa skôr na nejaké roztečené vysušené placôčky. Tretia várka bol takisto nepodarok - vzhľadovo niečo medzi prvým a druhým pokusom. A tu som už začala obviňovať našu novú elektrickú rúru, ku ktorej som nikdy nemala veľmi pozitívny vzťah. Odjakživa inklinujem k starým dobrým plynovým rúram, ktorú ešte stále vlastní moja mamina. Tak som sa teda vydala na skusy k našim - že reku, keď sa to aj na poštvrté nepodarí, nepodarky poje tata, ktorému je jedno, či je koláč taký alebo onaký, hlavne že je to sladké. A na moje obrovské prekvapenie konečne na štvrtýkrát sa mi podarilo upiecť macarons, ktoré vyzerali k svetu. Tešila som sa ako malé dieťa a bola to zároveň obrovská satisfakcia za to predošlé neúspešné snaženie...(dodnes ma obchádzajú mrákoty, keď si predstavím, koľko mandlí, cukru a bielok vyšlo nazmar...) 

Takže suma sumárum potvrdzujem, že upiecť macarons je umenie. Samozrejme, že tie moje stále nie sú dokonalé, ale už sa mi darí dosiahnuť typické znaky macarons, a to: hladučký povrch, ktorý vyzerá akoby macarons boli pokryté polevou, typická "nožička" (t.j. tá malá nerovnomerná "bublinková" vrstva na spodku klobúčika) a okrúhly tvar.
Plnku do týchto macarons som si vymýšľala, takže aj množstvá sú viac-menej také "od oka" (všade som sa ale snažila uviesť gramáž) Ananásový curd ma napadol urobiť z čerstvého ananásu, ale neskôr som si uvedomila, že by sa kľudne mohol robiť aj z konzervy a použiť iba šťavu. Nevadí, možno nabudúce....

Základný recept na macarons:

3 bielka* 200g práškového cukru* 30g krupicového cukru* 110g najemno pomletých lúpaných mandlí

Bielka si odložíme na ca. 48 hodín do chladničky. Pred prípravou macarons bielka vyberieme z chladničky a necháme min. 2 hodiny postáť pri izbovej teplote. 
Mandle pomelieme naozaj na jemnučko a preosejeme cez husté sitko. Práškový cukor preosejeme a zmiešame s pomletými mandľami. Bielka vyšľaháme najskôr na najnižších otáčkach, medzitým postupne pridávame krupicový cukor a na záver krátko vyšľaháme pri najvyšších otáčkach. (pozor , aby sa sneh príliš neprešľahal, macarons potom zvyknú pri pečení praskať).Vyšľahané bielka postupne pridávame k pomletým mandliam a práškovému cukru a stierkou premiešame, kým nám nevznikne krémové a pomerne tekuté cesto.Cestom naplníme vrecko na zdobenie s hladkou okrúhlou špičkou s priemerom asi 11mm. 
Plech vystelieme papierom na pečenie, na ktorý nastriekame kolieska s priemerom 3,5-4cm. Kolieska necháme odpočívať približne 1 hodinu pri izbovej teplote. 
Macarons pečieme pri teplote asi 140 stupňov Celzia asi 14minút. Rúra nesmie byť veľmi vyhriata, aby povrch macarons nepopraskal.  Po vytiahnutí z rúry ich necháme chvíľku vychladnúť, aby sa lepšie odlepovali z papiera. Plníme najlepšie na druhý deň po upečení.

Ananásový curd:

polovica stredne veľkého ananásu (najlepšie s označením extra sweet) *krupicový cukor (podľa chuti)* 2 žĺtka *2 polievkové lyžice limetkovej šťavy * 1 polievková lyžica kukuričného škrobu * 2 polievkové lyžice rozpusteného masla

Ananás očistíme, pokrájame na kúsky a rozmixujeme v elektrickom robote na kašu.
Do hrnca vlejeme  rozmixovaný ananás, pridáme cukor, limetkovú šťavu, 2 žĺtka, škrob a metličkou všetko poriadne rozmiešame.
Zmes privedieme za stáleho miešania k varu, povaríme asi 1 min., stiahneme z plameňa a prilejeme rozpustené maslo. Všetko spolu ešte raz premiešame (ak je vzniknutý curd príliš hustý, zriedime ho troškou limetkovej šťavy)
Ananásový curd prelejeme do pripravenej sklenenej fľašky a odložíme stuhnúť do chladničky. 

Kokosový krém:

125g mascarpone * 1 polievkovú lyžicu kokosového likéru * 2-3 polievkové lyžice kokosovej múčky * práškový cukor podľa chuti
Mascarpone vyšľaháme s práškovým cukrom, pridáme likér a na záver kokosovú múčku.

Upečené macarons natierame najskôr ananasovým curd, na ktorý navrstvíme kokosový krém.