piatok 23. decembra 2011

Homemade ladove cokoladky







































Po dlhotanskej odmlke zapricinenej mnohymi udalostami v mojom zivote ako svadba, cestovanie po Amerike a bezne povinnosti, som sa rozhodla trosku oprasit moj skoro zabudnuty blog a vlozit tento mini receptik, ktory asi ani receptom nie je, ale skor tipom na jednu obrovsku lahodku. Zarucujem vam, ze za tieto cokoladky vas budu cokoholici priam velebit. Ba co viac, vy budete velebit sami seba za tento recept, ked ich budete do seba hadzat jeden za druhym a vychutnavat si to uzasne ladove roztapanie na jazyku:))) A ta jemna kokosova chut a vona vas zarucene dostane...Pri srdci vas bude hriat aj to, ze to bolo ukuchtene rychlejsie "než bys stihol říci švec". 
















A ako som vlastne prisla k tomuto receptiku? Urcite poznate ladove cokoladky balene v malych farebnych kosickoch alebo papierikoch. Ja som ich milovala uz ako dieta, a to boli vtedy este tazko dostupna "podpultova komodita":) Nikdy mi vsak neslo do hlavy, ako je mozne, ze su take jemnunke - doslova roztapajuce sa na jazyku. Nedavno, ked som ich v obchode kupovala, som si povsimla, ze v ingredienciach je zastupeny aj kokosovy tuk. A kedze kokosovy tuk resp. kokosovy olej je jedna z mojich najoblubenejsich a najpouzivanejsich produktov v ramci starostlivosti o telo a pokozku, napadlo mi, ze ho skusim pouzit aj na vyrobu tychto cokoladiek. Po brazdeni internetu som zistila, ze taketo domacke ladove cokoladky su velmi popularne vo Svedsku a v Nemecku, kde som sa aj inspirovala receptikom. No a napad na zabalenie do alobalu a oznacenie papierikmi som odkukala od popularnych americkych cokoladiek spolocnosti Hershey´s - tzv. "Kisses", ktore sme si zamilovali pocas nasho pobytu v USA.  











Ak vahate nad kupou kokosoveho oleja, tak vam radim, nevahajte:) (uz aj keby to nemalo byt kvoli tymto cokoladkam:) Ja aj manzel sme alergici a ekzematici a kokosovy olej je genialny, pretoze je to bio rastlinny produkt bez akejkolvek chemie pridavanej do beznej kozmetiky, a tak je znasanlivy aj s problematickou pokozkou. Pouzivam ho ako telove mlieko, po holeni, po opalovani, na pery, na kozticku okolo nechtov, na vlasove zabaly....samozrejme aj na vnutorne pouzitie. Je skratka vsestranny. A vraj pomaha aj pri chudnuti, kedze neobsahuje cholesterol. (tomu sice volajako nemozem uverit, ale vraj ozaj:) Kto si chce nastudovat o jeho priaznivych ucinkoch, na internete je clankov habadej! Ja mozem potvrdit, ze je proste fantasticky!


Bio kokosovy olej lisovany za studena kupujem v DM drogerii alebo na internete - napr. vyborny je od firmy Saloos 


No ale podme uz k samotnym ladovym cokoladkam, na ktore budete potrebovat:

* 200g velmi kvalitnej horkej, mliecnej alebo bielej cokolady (horka 70% kakaa, mliecna min. 30% kakaa),
* 100g kokosoveho oleja,
* aluminiove kosicky alebo silikonove pralinkove formicky.

Cokoladu rozpustime vo vodnom kupeli (pozor - voda nesmie vriet!). Rozpustajte ju naozaj velmi pozvolna- nechajte, aby sa pomalinky roztapala. Cokolada nema byt velmi horuca aj preto, ze kokosovy olej pri prekroceni 40°C straca svoje dobre vlastnosti. Po rozpusteni pridajte kokosovy olej a za staleho miesania pockajte, kym sa cokolada uplne spoji s olejom. Ihned nalievajte do malych aluminiovych kosickov alebo silikonovych pralinkovych foriem. Nechajte stuhnut v chlade alebo ak mate naponahlo, tak v chladnicke.
Pre dokonaly chutovy pozitok na jazyku by mali byt cokoladky uskladnene v chlade. Dovolim si dokonca tvrdit, ze su chutovo lepsie ako samotne originalne kupovane ladove cokoladky, nakolko tu sa jedna o cistu chut bez roznych arom a dochucovadiel. Takze dobrej chuti prajem:) 


"Kissinky"su aj skvelym darcekom...



































utorok 26. apríla 2011

Tiramisu vajíčka

Obľúbený dezertík v netradičnom podaní, ktoré určite poteší každého šibača. Viem, že receptov na tiramisu je neúrekom, ale tento je môj obľúbený a už roky rokúce ho takto pripravujem a veľmi nám chutí. Tak snáď sa zapáči aj vám. Dávať tiramisu do čokoládových vajíčok bol taký rýchly nápadík, ktorý mi priniesla sviatočná veľkonočná nálada. Vy si pokojne môžete urobiť aj obyčajné klasické tiramisu podľa tohto receptu.

Cez veľkonočné sviatky som nemala možnosť blogovať, ale aj tak verím, že ste všetci tak ako ja, prežili príjemné a pokojné veľkonočné sviatky....



Potrebujeme:
500g originál talianske mascarpone,
6 žĺtkov,
200g práškového cukru (množstvo cukru je orientačné, preto si ho môžete upraviť podľa vlastnej chuti),
2 veľké šálky espressa,
zopár lyžíc mandľového likéru Amaretto,
dlhé cukrárske piškóty,
tmavé holandské kakao,
kupované duté čokoládové vajíčka (podľa možnosti tie väčšie)

Žĺtky s cukrom vymiešame najskôr elektrickým šľahačom na hladký krém. Potom ich preložíme do vodného kúpeľa, kde ich opäť šľaháme, ale tentokrát ručne s metličkou. Celková dĺžka šľahania by mala byť minimálne 10minút. Vyšľahanú hmotu necháme vychladnúť na izbovú teplotu. Potom do nej po lyžičkách zašľahávame mascarpone. A vymiešame na hladký krém.
Čokoládové vajíčka opatrne ostrým nožom prepolíme na dve časti. Vyžaduje si to trošku šikovnosti, ale určite to nie je žiadna veda. Do každej polovičky dáme malou lyžičkou trochu krému. Posypeme podrvenými piškótami, ktoré pokvapkáme kávou zmiešanou s Amarettom. Na to navrstvíme až po okraj vajíčka krém a povrch uhladíme príborovým nožom alebo stierkou. Poriadne posypeme kakaom a uložíme do chladničky stuhnúť(najlepšie cez noc).
Ak budete robiť klasické tiramisu na plech alebo do formy, v tom prípade piškóty nedrvíme, ale celé namočíme na sekundu (ale naozaj len na sekundu, inak by sa vám rozmočili) do kávy zmiešanej s Amarettom. Čo sa týka vrstiev, tak najlepšie je 4-vrstvové, t. j. ukladané v poradí: piškóty, krém, piškóty, krém. A samozrejme nezabudnite taktiež hojne poprášiť kakaom a nechať stuhnúť v chladničke.










Ja som okrem kakaa posypávala aj krokantom, ale musím povedať, že chuťovo je kakao skrátka neprekonateľné:)
















Prajem dobrú chuť!!!

piatok 15. apríla 2011

Plnené guľky z kozieho syra podávané s baby špenátom a opečenou cvikľou













Jedným z mojich novoročných predsavzatí bolo zaradiť do nášho jedálnička kozí syr. O jeho jedinečných účinkoch na zdravie človeka som už počula zo všetkých strán. Vraj je veľmi účinný pri liečbe kožných chorôb a tiež ako prevencia a liečba onkologických ochorení.  Mňa sa našťastie táto strašná choroba netýka, ale aj tak nie je zlé zaradiť kozí syr do jedálnička.
Má to len jediný háčik - neznášam jeho typickú koziu vôňu:) Preto poľujem po receptíkoch, ktoré túto pre kozí syr svojskú arómu aspoň trošku zakamuflujú. Keď som recept na tieto skvelé guličky vzhliadla v televízii, nemohla som odolať...Naozaj ich odporúčam, je to veľká delikatesa s obrovským bonusom - koziu vôňu zacítite len nepatrne.

Na asi 12 guličiek potrebujeme:
200g kozieho syra (odporúčam značku President - je výborný a oceníte aj jeho inteligentné balenie),
mandľové lupienky,
čerstvú bazalku,
1 strúčik cesnaku (ale sú výborné aj bez neho),
čerstvo namleté čierne korenie,
soľ,
olivový olej,
baby špenát,
cvikľu.

Zoberieme za hrsť lístkov čerstvej bazalky, pridáte hrsť mandľových lupienkov, trošku olivového oleja, poprípade aj cesnak a všetko spolu rozmixujeme v elektrickom robote. Jemne dochutíte čiernym korením a soľou (naozaj len štipku soli, nakoľko kozí syr je dosť slaný). Takto nám vznikne plnka, ktorou budeme plniť syr.
Kozí syr vidličkou roztlačíme a formujeme z neho guličky, pričom do každej vtlačíme trošku plnky. V rukách vygúľame okrúhle guľky, ktoré poriadne vyváľame v mandľových lupienkoch (môžeme ich rukami aj jemne pozatláčať do guličiek). V panvici si rozpálime trošku oleja a guličky krátko opečieme z každej strany. (pozor! veľmi rýchlo hnednú, takže naozaj stačí len chvíľočka). 
Počas smaženia guličiek si skúsime súbežne pripraviť cvikľu (lepšie spravíte, ak s jej prípravou začnete trošku v predstihu pred guľkami). Cvikľu olúpeme, nakrájame na tenké plátky a na rozpálenom oleji opekáme z oboch strán. Na záver posypeme soľou.
Kozie guličky podávame za tepla s baby špenátom a cvikľou, zľahka pokvapkané olivovým olejom. Dobrú chuť!













Je to výborná chuťovka vhodná ako predjedlo, prípadne ako ľahký obed či večera. Ja som sa do tohto jedla úplne zamilovala, stavím sa, že si ho obľúbite aj vy...










V dnešný "Deň narcisov" som i ja pri príležitosti prispieť svojou troškou do boja proti rakovine  kúpila tieto milé narcisky. Boli mimoriadne pekné, a ja som pri ich obdivovaní predsa len znova vytiahla foťáčik, aby som ich krásu zvečnila...






































Prajem vám príjemný slnečný víkend!

nedeľa 10. apríla 2011

Biofarma "Príroda" - luxus, ktorý vám pohladká dušu...


Nádherné slnečné počasie nás prinútilo oprášiť dvojkolesových tátošov a šliapnuť do pedálov. Cieľ nášho cyklistického výletu bola biofarma Príroda, ktorú sme už dlhšiu dobu túžili navštíviť. Približne 20km po rovinke sa zdalo ako ľahká cyklo prechádzka, keby nám, ako to už v Bratislave a jej okolí býva, cestu nesťažil veľmi silný a nepríjemný protivietor. Predpokladaných 20km sa zrazu zdalo ako minimálne dvojnásobná vzdialenosť a my sme už po prvých 5km mali dosť...Slniečko a nádherná prebúdzajúca sa príroda navôkol nás však presvedčili, aby sme vytrvali. A veru sme dobre urobili a ja vrelo odporúčam uprednostniť práve bicykle pred pohodlnou jazdou autom. Príroda, ktorú po ceste zažijete je úžasná, nehovoriac o tej, ktorá vás čaká na biofarme. Takže vybrať sa sem autom je doslova a do písmena škoda.
I keď musím smutne skonštatovať, že sme boli jediní, ktorí prišli na bicykloch :((

Biofarma Príroda je salaš zastrčený v lesíku neďaleko Stupavy, ku ktorému vedie strmšia úzka cestička. Presné inštrukcie ako sa sem dostať a ďalšie informácie nájdete priamo na ich stránke: http://www.biofarma.sk/index.php?id=biofarmastupavavod 
Priznám sa, že z fotiek, ktoré majú zverejnené na webe táto biofarma vôbec nevyzerala tak čarovne, ako je to v skutočnosti. Kto tam bol, dá mi určite za pravdu. Nie je to len domáci chov zvierat, prekrásne prostredie alebo tradičné po domácky pripravené jedlá, ktoré táto farmička ponúka, pretože akonáhle sem vkročíte, rozhostí sa vo vás zvláštny pokoj. Nepochybne to robia aj ľudia, ktorým táto farma patrí, a ktorí sa citlivo a s láskou starajú nielen o zvieratká, ale aj o okolitú prírodu a v neposlednom rade aj o návštevníkov. Je to ideálne prostredie pre každého, kto má nejaké trápenie a hľadá pokoj v duši, pretože tu ho určite nájde...









Chcete si trošku schrupnúť a popritom sa nechať ofukovať sviežym vzduchom? Nech sa páči, miest na nerušený odpočinok v tieni stromov je tu neúrekom.













...a možno, vás pri troške šťastia príde zo sladkého spánku zobudiť aj pasúca sa ovečka:)







































Najmä detičky sa veľmi potešia, ako blízko sa môžu dostať ku zvieratkám, ktoré sa tu voľne pohybujú a pri menšej šikovnosti a odvahy sa dajú aj pohladkať.






































Mnohé zo zvieratiek na farme boli nejakým spôsobom vážne zranené a zachránené od hroziacej smrti a tu môžu pokojne dožiť, príkladom je tento koník Kubko alebo srnka Líza, ktorej zranila nožičky kosačka. Všetky zvieratá, ktoré tu uvidíte sú chované vo voľnom výbehu, nedostávajú žiadne preventívne antibiotiká, žiadne mäsokostné múčky a podobné krmivá a žiadne rastové hormóny. Sú skrátka chované tak, ako príroda chcela.






































Na chvíľu sa mi zazdalo, že Kubko na mňa pri fotení veselo žmurkol :)






































Kto býva v tomto rozprávkovom domčeku??? "Asi nejaký havinko"...istotne by povedalo naše malé krstniatko Filipko, keby tu bol býval s nami. Nabudúce ho sem určite zoberieme...O tom, že sa mu tu bude veľmi páčiť vôbec nepochybujem. A vlastne, komu by sa tu nepáčilo?










No a nakoniec sme si v tejto krásnej dreveničke dosýta naplnili naše hladné bruchá. Musím povedať, že už dávno som sa tak dobre nenajedla a dokonca tu pripravené jedlá môžu pokojne konkurovať špičkovým reštauráciám. Naviac ceny sú viac než priaznivé, pohybujú sa vo výške okolo 4Eur. Nikto tu na vás nechce nekresťansky zarábať a nie je to vidieť len na cenách jedál...
Naše priam lukulské hody začali ochutnávkou domáceho chlebíka, ktorý nám priniesla ochotná a milá čašníška. Potom sme si obaja objednali cesnakovú polievku v domácom bochníku, a že to bola polievočka s piatimi hviezdičkami, to vám snáď ani nemusím hovoriť...Výborné domáce chlebíky ako aj mliečne výrobky si môžete zakúpiť priamo na farme. Druhý chod boli bryndzové halušky s domácim ovčím syrom a domáce tvarohové pirôžky s maslom a kakaom. No a tretí chod bol odchod, lebo asi sami tušíte, že po takomto výdatnom obede sme mali bruchá naduté ako mechy:)) a celých 20km nazad sme sa už len kotúľali ako také dve prasiatka:) Odchádzali sme dokonale oddýchnutí a plní príjemných pocitov a obom nám bolo jasné, že tu nie sme naposledy, ba čo viac, pravdepodobne sa z nás stanú verní štamgasti:)))

streda 6. apríla 2011

Steak podľa mňa aneb "já bych si dal taky to médium"






































S priateľom sme v poslednej dobe akýsi "steakoví". Ak sa spolu ideme najesť do rešťaurácie, tak na 90% si obaja dáme nejaký steak. A takmer vždy, keď sa nás čašník pri objednávaní spýta, či si želáme rare, medium alebo well done, spomenieme si na túto notoricky známu scénku z filmu Dědictví aneb...a pochytí nás veľký smiech.


Dlhú dobu som voči príprave steaku mala rešpekt a netrúfala som sa do toho pustiť. Drahý však nedávno zatúžil aj po domácom "stejčíku", a tak som nakoniec predsa len nabrala odvahu. Môj prvý steak nebol nič moc, ale vychytala som muchy a dnes je to už o dosť lepšie. Recept na omáčku je mnou vymyslený, preto neuvádzam presné množstvá, je to vyslovene o tom, že omáčkou vychutíte a vyhráte sa s ňou, alebo akoby povedali bratia Česi "vymazlíte":)

Potrebujeme:
pravá hovädzia sviečkovica - steak,
čerstvo pomleté korenie (biele, čierne, červené),
soľ,
olej

Mäso umyjeme, osušíme a z obidvoch strán osolíme a okoreníme. Panvicu (najlepšia je tá s mriežkou, ja ju žiaľ ešte nemám) s olejom poriadne rozhorúčime a steaky na nej sprudka z oboch strán opečieme. Následne znížime teplotu a steaky z každej strany krátko opekáme. V zásade platí, že na každý cm hrúbky rátajte 2 minúty opekania. Čiže celková príprava napr. 4cm steaku by mala trvať 8minút. Ak uprednostňujete menej prepečený steak, tak si dajte pozor na to, aby po upečení "péroval", čiže aby bol "stlačiteľný". Po upečení ho nechajte chvíľku odpočívať a až potom servírujte. Tento postup sa mi osvedčil úplne najviac. Mäsko je jemné, mäkké a šťavnaté. Skúšala som steak po prudkom osmahnutí aj následne dopekať v rúre, ale nebolo to ono, lebo rúra mäso len zbytočne vysušila. Steak podávame preliaty omáčkou spolu s pečenou zeleninou a zemiakmi.

Na omáčku:
sójová omáčka,
voda,
silnejší hovädzí vývar (žiadne bujóny, ale pekne si odložte z nedeľňajšej polievky)
cibuľa,
cesnak,
balsamico ocot,
maslo,
smotana na varenie,
čerstvo pomleté korenie,
(môžte pridať aj za hlt červeného vína).

Najskôr si pripravíme "základ." Do hrnca dáme nakrájanú cibuľu, cesnak, vodu, vývar a sójovú omáčku. Jednotlivé surovniny pridávam od oka, ale spolu by to malo mať približne 2,5dl. Necháme zovrieť a varíme dovtedy, dokiaľ sa nám zmes nezredukuje na asi 1/3. Precedíme a necháme vychladnúť. Na prípravu omáčky budeme potrebovať len zopár lyžíc základu, takže zvyšok si môžete dať zamraziť a použiť inokedy.
Do panvice, kde sme piekli mäso dáme zopár lyžíc základu, pridáme opäť trochu vývaru, trochu balsamico octa, prípadne šplechneme aj trochu červeného vínka, necháme zovrieť a krátko povaríme. Odstavíme z ohňa a do omáčky metličkou zamiešame poctivý kus masla. Trochu z omáčky si odoberieme bokom a vmiešame ju do smotany na varenie vo vedľajšej miske a spolu to následne pomaličky vlejeme do zvyšku omáčky. To nám zaručí, že sa nám omáčka nesekne. Všetko spolu ešte poriadne prešľaháme metličkou a dochutíme korením.  Množstvá základu, vývaru, smotany a ostatných surovín si regulujete sami podľa vlastnej chute.

Správna konzistencia omáčky





































Keď je omáčka dobre pripravená, je aj dostatočne hustá a vy ju už nemusíte zahusťovať žiadnou múkou alebo škobom. Správnu konzisteciu zistíte tak, že keď v nej urobíte lyžicou stopu, tak tá stopa tam aj zostane. (viď foto)

Príloha:
ľubovolná zelenina (cuketa, mrkva, baklažán) alebo zemiaky v šupke,
tymián,
soľ.

Zeleninku si očistíme, nakrájame, posypeme tymiánom a soľou a pečieme v rozohriatej rúre dochrumkava. Dobrú chuť!

 

štvrtok 31. marca 2011

Jede, jede mašinka..: )






































Sestrin maličký synček a zároveň naše krstniatko oslavovalo pred pár dňami svoj 2. rôčik. Samozrejme, že som už dávno predtým horlivo premýšľala čo pripraviť, aby som ho čo najviac potešila. A keďže Filipko je typický chlap a najviac zo všetkého ho bavia autíčka, vláčiky a ostatné mašinky, tak padla voľba na tortičku v podobe vláčika. Chcela som, aby tortička pôsobila veselo a milo, a tak som na jednotlivé vagóniky posadila kupované cukrové zvieratká - síce boli tvrdé sťa skala, ale paradoxne práve ony spôsobili najväčšiu radosť malému oslávencovi. Dokonca sa s nimi chcel hrať aj nasledujúci deň po oslave.

Tortičku som začala robiť o pol desiatej večer a skončila som o tretej ráno:) Popritom som vypila dve kávy a v duchu sa zaprisáhavala, že už žiadnu tortu piecť nebudem.(ha!to určite...:)
Receptík je jeden z tých zaručene osvedčených, ktorý sa s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou vždy podarí a aj vždy všetkým chutí. Korpus mám od Aďky (Aďka27) z MMB
http://www.mimibazar.sk/recept.php?id=25756&user=32431 a je naozaj skvelý tak ako aj jej ďalšie recepty.

Na korpus:
3 vajíčka, 
200 g kryštálového cukru, 
1 vanilkový cukor, 
1,5 dl mlieka, 
1 dl oleja, 
250 g polohrubej múky, 
1 prášok do pečiva,
3 polievkové lyžice kakaa,
papier na pečenie.

Postup:
Celé vajíčka vyšľaháme do hustej peny, pridáme mlieko, olej, šľaháme, kým sa nerozpustí cukor, pridáme po lyžiciach múku zmiešanú s práškom do pečiva a preosiatym kakaom a zároveň šľaháme. Vylejeme na papier na pečenie, pečieme pri teplote 175° C, približne 10 -15min.

Na vanilkový a čokoládový krém:
3 Zlaté klasy,
750ml polotučného mlieka,
1/2 vanilkového struku (alebo vanilkový extrakt, príp. vanilkový cukor),
trochu kryštálového cukru do pudingu
200g masla,
práškový cukor podľa chuti,
horká čokoláda,
čučoriedkový kompót aj so šťavou.

Postup:
Asi v 2dcl mlieka si rozmiešame Zlaté klasy a trochu kryštálového cukru. Zvyšné mlieko necháme zovrieť v hrnci s dostatočne hrubým dnom. Do vriaceho mlieka pomaly lejeme rozmiešané Zlaté klasy a dôkladným miešaním pripravíme hustý puding, do ktorého metličkou zamiešame dreň z vanilkového struku. Puding necháme úplne vychladnúť.
Po vychladnutí do neho postupne zašľahávame kúsky masla a podľa chuti práškový cukor. Ak by sa vám stalo, že sa krém sekne (mne sa to stáva dosť často:) tak netreba panikáriť, lebo mám na to malý trik. V takomto prípade necháme v hrnci zovrieť vodu a misu so zrazeným krémom položíme naň, pričom šľaháme elektrickým šľahačom, až kým krémik nemá krémovú konzistenciu.
Na záver krém rozdelíme na 2 časti, pričom do 1 časti pomaly zašľaháme rozpustenú a podľa možnosti čo najviac vychladenú čokoládu (ak by sa vám krém znovu sekol, postupujte dľa spomínaného osvedčeného triku).
Takto nám vzniknú 2 krémy - vanilkový a čokoládový.

Záverečné skladanie torty:
Korpus rozrežeme na malé obdĺžniky - budúce mašinky a každý obdĺžnik ešte priečne rozrežeme. Korpusy pokvapkáme šťavou z čučoriedkového kompótu. A skladáme v tomto poradí: korpus č.1 - čokoládový krém - odkvapkané čučoriedky z kompótu - korpus č.2 - vanilkový krém.

Zdobenie:
mandľový marcipán
cukríky,
najlepšie trubičky na svete - kokosové Lusette od Sedity:)
čerstvé ovocie,
cukrové zvieratká,
a vlastne všetko, čo vás napadne:)

Filipko je také malé vrtidielko, ktoré je stále v pohybe, takže je celkom umenie ho odfotiť tak, aby fotečka nebola rozmazaná. A keďže sa mi to nepodarilo pri tortičke, tak aspoň vkladám fotku spred týždňa, kedy sme boli spolu v zoologickej záhrade...

No neurobili by ste pre túto tváričku všetko na svete?:)

streda 30. marca 2011

Mozzarellové klobúčiky














Bleskové chuťovečky skvelej chuti ideálne pre nečakanú návštevu alebo ako fajnové raňajky. My sme ich kvôli vzhľadu "klobúčika" nazvali mozzarellové "rádiovky."(kto nevie, ako vyzerá rádiovka - nech si pomôže Mr. Googlom a bude mu všetko jasné:), mimochodom nosí ju na hlave aj jeden z panáčikov "A je to."

"Rádiovka" v plnej kráse:)





































Potrebujeme:
malé rožky alebo bagetky,
krémový čerstvý syr - napr. Lučina,
cherry paradajky,
malú cuketku,
mozzarella guličky,
čerstvá bazalka,
Balsamico ocot,
panenský olivový olej,
limetková šťava,
čierne korenie,
soľ,
špáradlá,
papier na pečenie.

Postup:
Rúru dáme vyhriať na 200°C. Rožky, paradajky a cuketku nakrájame na kolieska. Krémový syr zmiešame s nadrobno nasekanou bazalkou, pridáme trošku limetkovej šťavy, korenie a štipku soli. Takto vymiešaný syr natierame na kolieska rožkov. Na syr položíme koliesko paradajky, ktorú pokvapkáme Balsamico octom a olivovým olejom. Na paradajku dáme ešte koliesko cuketky a takto vzniknutú chuťovku prepichneme špáradlom. Chuťovky naukladáme na plech vystlaný papierom na pečenie a vložíme do vyhriatej rúry na cca. 8min. Po vytiahnutí na každú chuťovku ešte napichneme guličku mozzarelly a znovu dáme zapiecť do rúry na približne 5min. Počas zapekania je potrebné dávať pozor, pretože nechceme, aby sa mozzarella príliš roztiekla...Pred podávaním každú chuťovku ešte dozdobíme lístkom bazalky a ihneď papáme.

sobota 12. marca 2011

Verrines tatin






































Dnes ma po dobrom obede chytila sladká slina, ale nechcelo sa mi robiť nič náročné, tak som zase zalovila v knižke Ivetky Fábešovej a hneď som sa aj inšpirovala...
Z Verrines tatin robí lahôdku už len samotný créme Fraiche (kto ho už jedol, dá mi za pravdu), no a keď sa spojí so sladučkým karamelom, banánmi a jemne štipľavou zázvorovou chrumkačkou, tak vám viac netreba.
Créme Fraiche je hodvábny smotanový krém (obsah tuku až 30%!), ktorý sa chuťovo asi najviac podobá kyslej smotane, ale podľa môjho názoru je ňou nezameniteľný.Proste je taký dobrý, že kyslá smotana pôsobí popri ňom ako také chudiatko:) Údiv nad jeho skvelou chuťou zrejme neutajíte ani pri jeho pomerne vysokej cene. No ale zase fakt je, že to nejeme každý deň, takže raz za čas si predsa treba dopriať, či nie?

Ingrediencie (približne pre 2 osoby):
250ml créme Fraiche,
100g krupicového cukru,
2 PL vody, 
2 banány,
2 PL masla.

Na posýpku:
50g trstinového cukru,
4 PL hladkej múky,
3 PL vychladeného masla,
2 PL čerstvého zázvoru nakrájaného na maličké kúsky.

Do hrnca s hrubším dnom dáme cukor a vodu a na miernom plameni a za stáleho miešania pripravíme karamel. Odstavíme z ohňa a pridáme maslo (pozor! pri pridávaní masla do horúceho karamelu buďte obzvlášť opatrní a radšej to robte z väčšej vzdialenosti). Miešame, dokým nám nevznikne hladký krém, ktorý necháme trošku vychladnúť. Banány nakrájame na tenké kolieska. Do vybraných fľaštičiek alebo pohárikov dáme vrstvu karamelového krému, na to banány a nakoniec créme Fraiche (samozrejme môžete poradie vrstiev aj meniť podľa toho, ako vám to najviac chutí a vyhovuje). Nakoniec povrch dozdobíme zázvorovou posýpkou. Tento dezert môžeme podávať buď ihneď alebo necháme stuhnúť v chladničke.

Posýpka: Rúru predhrejeme na 180°C. V mise (najlepšie rukou) premiešame cukor, múku a maslo nakrájané na kúsky. Potom pridáme nasekaný zázvor a znovu premiešame. Zmes rozdrobíme na plech vystlaný papierom na pečenie a pečieme asi 15min. resp. dokiaľ posýpka nechytí hnedastú farbu. Po vybratí z rúry necháme vychladnúť.

streda 9. marca 2011

Losos s limetkovým glazé a zeleninou













Jednoduchý, ľahký a vynikajúci - tieto tri slovká výstižne vyjadrujú tento skvelý recept. Odkukala som ho z knihy Zdeňka Pohlreicha a ako som už vopred tušila, vôbec ma nesklamal, práve naopak - úplne ma očaril a získal si tak trvalé miesto medzi mojimi obľúbenými receptíkmi.
No a ak vám meno Zdeněk Pohlreich nič nevraví, tak ste asi nikdy nesledovali jeho reláciu "Ano, šéfe!", v ktorej navštevoval vybrané české reštaurácie a radil majiteľom, ako lepšie variť a čo robiť, aby sa zlepšil ich biznis. Okrem jeho kuchárskeho umenia sa mi páči aj to, že sa snaží pozdvihnúť typickú českú kuchyňu a fandí českým jedlám pripraveným z poctivých surovín. Zdeněk je charakteristický aj svojim humorom a vtipnými "hláškami", ktorými počas natáčania relácie veru vôbec nešetril. Ak sa chcete trošku pobaviť- kliknite na tento link: http://www.jaros.in/item/nejlepsi-hlasky-zdenka-pohlreicha-ano-sefe

Zdeňek Pohlreich
























Ingrediencie:
losos steaky (odporúčam kúpiť čerstvé - je to obrovský rozdiel v chuti),
1 mrkva,
3 strúčiky cesnaku,
1 malý pór,
1 cuketa,
2 paradajky,
soľ,
biele korenie,
maslo,
olivový olej.

Na limetkové glazé:
1 ČL čerstvo vytlačenej šťavy z limetky,
1 ČL sójovej omáčky (ja používam Bio sójovú omáčku),
1 ČL zázvorovej šťavy (kúsok čerstvého zázvoru),
3 PL olivového oleja,
soľ, 
biele korenie.

Keďže glazé je veľmi chutné, odporúčam pripraviť si ho aj viac - to znamená uvedené množstvá surovín na glazé zdvoj až strojnásobiť...

Príprava:
Suroviny na glazé zmiešame a odložíme bokom (zázvorovú šťavu získame tak, že čerstvý zázvor postrúhame a následne z neho rukou vyžmýkame šťavu).
Cesnak a mrkvu nakrájame nadrobno a orestujeme na panvici s trochou olivového oleja a odložíme bokom na tanier. Pór nakrájame na polkolieska a taktiež len veľmi krátko orestujeme na panvici, kde sme restovali mrkvu s cesnakom. Opäť odložíme na tanier. Cuketu aj so šupkou nakrájame na kolieska a opečieme na panvici - odporúčam nenasypať ju na panvicu "hala-bala", ale pekne poukladať jednotlivé kolieska vedľa seba, nechať opiecť z jednej a potom aj z druhej strany. Opečenú cuketu tiež odložíme na tanier k ostatnej zelenine. 
Lososa umyjeme (môžete ho ponechať aj s kožou), osolíme, okoreníme a sprudka opečieme na panvici, v ktorej sme roztopili maslo s troškou olivového oleja (samotné maslo sa zvykne pripaľovať, tak preto ten olej). Lososa opekáme veľmi krátko - max. 5 min.
Paradajky zbavíme šupky (nie je to vyslovene nutné), odstránime semienka a nakrájame ich na malé kocky. 
Glazé prehrejeme v panvici. Na tanier nasypeme orestovanú zeleninku, pridáme paradajky a navrch položíme opečenú rybu.  Na záver prelejeme prehriatym glazé. Dobrú chuť!

Zdroj: Zdeněk Pohlreich

sobota 26. februára 2011

Súkromné čokoládové koláčiky s banánmi a karamelom






































Vynikajúci koláčik z dielne Ivety Fábešovej...Receptík ma zaujal na prvý pohľad, a to som ešte netušila, že bude tak mňamózny. Tajomstvo jeho lahodnej chuti je v spojení jemne slaného cesta so zamatovo sladkou karamelovo-banánovou plnkou, ktorú skvele dopĺňa horká čokoládová poleva...

Cesto:
113g masla,
60g práškového cukru,
3 žĺtky,
štipka soli,
190g hladkej múky,
40g kukuričného škrobu,
20g kakaa.
Karamelovo-banánová náplň:
100g krupicového cukru,
2 polievkové lyžice vody,
2 polievkové lyžice šľahačkovej smotany (ja som dala viac),
2 polievkové lyžice + 50gmasla,
2 malé banány  (nakrájané na tenké kolieska),
Čokoládová poleva:
220g kvalitnej horkej čokolády,
115ml smotany na šľahanie.

Postup: 
V mise vyšľaháme cukor s maslom do svetlého krému. Postupne pridávame žĺtky, múku, kukuričný škrob, kakao a soľ. Vypracujeme hladké cesto, ktoré zabalíme a vložíme na cca.1hod. do chladničky. Vychladené cesto rozvaľkáme a vystelieme ním pripravené formičky na pečenie. Keďže cesto má tendenciu sa počas pečenia nadvihovať, vystelieme jeho povrch papierom na pečenie, na ktorý nasypeme ľubovoľnú strukovinu, napr. fazuľu. Pečieme pri teplote 180°C približne 25min. Po upečení papier z povrchu koláčikov odstránime a fazuľu zahodíme.
Na karamelovo-banánovú náplň privedieme v hrnci cukor a vodu k varu a počas nepretržitého miešania pripravíme karamel (miešame dovtedy, kým sa cukrový sirup nesfarbí jemne dohneda - netreba to však preháňať, aby sa cukor neprepálil). Karamel zoberieme z plameňa a vmiešame smotanu a 2 lyžice masla. (výsledný karamel musí byť tekutej konzistencie). Po vychladnutí vmiešame zvyšných 50g masla a nakrájané banány. Plnku nalejeme na vychladnuté koláčiky, vložíme do chladničky a necháme stuhnúť.
Na čokoládovú polevu vložíme nalámanú čokoládu do misky a zalejeme vriacou smotanou. Miešame až kým sa čokoláda celkom nerozpustí a nezískame hladkú a lesklú čokoládovú polevu, ktorou prelejeme povrch každého koláčika. Koláčiky dáme do chladničky a po zatuhnutí konzumujeme.

Zdroj: kniha Iveta a sladká Francie od Ivety Fábešovej














K upečeniu tohto koláčika ma podnietilo aj "znovuobjavenie" malých modrých zapekacích mištičiek. Boli zabudnuté u priateľových rodičov v podkroví. Dokonca bol pri nich priložený aj pokladničný bločik s dátumom kúpy Júl 2007, ktorý svedčí o mojej ťažkej zábudlivosti:))) Ach, hanba mi...

Sladká Iveta a Francie:)

Iveta Fábešová...áno pamätáte sa dobre - nie je to nik iný ako finalistka minuloročnej televíznej súťaže Na nože, ktorá ma tak chytila, že som ju odsledovala od prvého až po posledný diel. I keď titul šéfkuchára nevyhrala, získala si priazeň mnohých divákov, ktorých zaujala nielen svojimi kulinárskymi dielkami, ale aj tým, že do varenia vkladala aj kus srdiečka...Ako obyčajný tzv. "hobbík" (kuchár amatér) sa dokázala prebojovať medzi profesionálnymi kuchármi až do poslednej päťky.
Ivetka je síce povolaním office manažérka, ale svoje nadšenie pre gastronómiu rozhodne neskrýva. Veď napísať Zdenkovi Pohlreichovi a žiadať o neplatenú brigádu v jeho pražskej reštaurácii Café Imperial, to veru svedčí o poriadne veľkej kulinárskej vášni :) 
Jej veľkým snom je otvoriť si v budúcnosti vlastnú cukráreň s názvom Malý princ. Tak jej veru držme silno palce!

Aj po skončení súťaže som jej "kroky" sledovala, a keď asi pred tromi mesiacmi uzrela svetlo sveta jej prvá kuchárka Iveta a sladká Francie so 70-timi receptíkmi na rozličné francúzske dezerty, neváhala som....A kúpu veru neľutujem, lebo je plná skvelých inšpiratívnych receptíkov, ktoré rozhodne stoja za vyskúšanie, a preto vám túto knižku vrelo odporúčam. Prikladám aj fotečku jedného zaujímavého kokosovo-mangového koláčika, na ktorý si brúsim zuby:)








Snáď sa Ivetka nenahnevá, keď na záver odcitujem zopár viet z jej krásneho predslovu, ktorým sa prihovára svojim čitateľom:
"Tato kniha je výjimečná tím, že som svoji vášeň pro pečení objevila docela nedávno, ale vyplatilo se počkat, protože díky tomu vím, že každý máme svuj jedinečný talent. Někdy to muže docela trvat, než člověk zjistí, co ho vlastne opravdu baví. Ale věřte mi, za to hledání to stojí. Když totiž děláte to, co vás opravdu baví, už nikdy nebudete mít pocit, že svou práci dělat musíte. Budete mít pocit, že byste klidně někomu platili, jen abyste ji mohli dělat. A pokud vás teď napadlo, že vy žádny talent nemáte a že byste za to, co děláte rozhodne neplatili, pak mi věrte, že ten pocit dobře znám - a mám pro vás skvelou zprávu. Máte talent, který je jedinečný a který čeká, až ho objevíte. Stačí tomu jen věřit a přát si to. Pak už se budou dít zázraky."

utorok 15. februára 2011

Zabaione s čokoládovými sušienkami Amaretti






































S priateľom si každoročne na Valentína dávame nejaké tie drobnostičky. Ja najčastejšie pripravím nejaký dezertík a môj drahý mi prinesie dáku maličkosť. Ale keďže ani jeden deň v roku sa nezaobídeme bez aspoň malinkého prejavu lásky - či už sú to rôzne zamilované slovká, objatia alebo pusinky...., vlastne ani tento sviatok nepotrebujeme...

Valentínskym dezertíkom bol u nás taliansky zabaione [čítaj dzaba'jo:ne] známy tiež pod názvami zabaglione alebo sabayon vo Francúzsku. Názov pochádza z neapolského dialektového slova zapillare, ktoré znamená pena. A to je presne slovko, ktoré ho dokonale vystihuje, pretože jeho ľahučká vzdušná konzistencia je docielená dokonalým našľahaním žĺtok s cukrom a dochutená vínom Marsala, ktorý jej dodáva sviežu ovocnú chuť. Tradične sa podáva s čerstvými figami, ale neviem či to je šťastná kombinácia, keďže figy sú extrémne sladké ovocie a v spojení s touto sladučkou penou môže byť výsledná chuť možno až príkro sladká. 

Okrem spomínaných fíg sa Zabaione veľmi často servíruje s mandľovými sušienkami Amaretti, ktoré sú ako ináč taktiež známou talianskou cukrovinkou. Možno ich poznáte aj pod názvom "Amarettini", čo sú vlastne baby-Amaretti. Niekedy sa zvyknú dochutiť tak ako som to urobila aj ja - čokoládou a kakaom, ale ich klasická podoba je svetlo mandľová bez príchute. 
Z mojich skúseností zabaione najlepšie chutí s drobným čerstvým ovocím (maliny, jahody, ríbezle, čučoriedky,...), ktoré pôsobia popri jeho sladkej chuti veľmi osviežujúco. 

No musím povedať, že včerajšia príprava valentínskeho dezertíka mi spôsobila trošku horúce chvíľky. Prvá dávka sušienok sa mi v rúre vysušila na neforemné placôčky (preto odporúčam nemeniť teplotu počas pečenia ako som to urobila ja) a tá druhá -výsledná sa zase výzorom viac podobá na Macarons ako na Amaretti:)) Veď aj trošku vidno na fotkách tú typickú macarons nožičku, ktorá sa im počas pečenia vytvorila. Na skvelej chuti to našťastie nijako neubralo.

Zdroj: kniha Kaffee und Schokolade (s miernou úpravou receptíkov)

Zabaione pre 2 osoby:
2 žĺtky,
100g práškového cukru,
50ml Marsaly (alebo ľubovoľného sladkého dezertného vína),
nastrúhaná kôra z 1/2 citróna,
dreň z 1/2 vanilkového struku alebo vanilkový extrakt.

Žĺtky s cukrom, soľou a citrónovou kôrou vyšľaháme elektrickým šľahačom. Potom ich premiestnime nad hrniec s horúcou vodou (pozor voda nesmie vrieť!) a ďalej šľaháme, až kým sa cukor nerozpustí. Postupne prilievame víno, pričom pokračujeme v šľahaní ďalších asi 10min, dokým hmota nie je krémová a penistá. Na záver pridáme vanilku. Hotové zabaione ihneď nalejeme do pohárov a podávame s Amaretti alebo čerstvým ovocím. 


Na čokoládové Amaretti potrebujeme:
200g nelúpaných mandlí (vo viacerých receptoch sú použité aj lúpané mandle)
150g práškového cukru,
2 bielky,
1 polievková lyžica likéru Amaretto,
1/2 čajovej lyžičky horkomandľovej arómy,
trošku nastrúhanej citrónej kôry,
25g najemno nastrúhanej horkej čokolády,
2 lyžice kakaa holandského typu,
papier na pečenie.

Tento krok môžete aj vynechať, ale ja som na zlepšenie arómy najskôr mandle vysypala na plech a vložila do vyhriatej rúry až kým nezačali výrazne voňať. Po vybratí z rúry mandle necháme vychladnúť a následne rozmixujeme v elektrickom robote najemno.
Bielka vyšľaháme do peny. Potom k nim postupne pridávame práškový cukor a ďalej šľaháme. Po vyšľahaní do hmoty primiešame Amaretto, arómu, citrónovú kôru, čokoládu a kakao. Na plech na pečenie striekame malé okrúhle kôpky s priemerom cca. 3cm, ktoré necháme asi 30min. sušiť pri izbovej teplote. Potom pečieme pri teplote 150°C  približne 20min. (teplotu počas pečenia v žiadnom prípade neradno zvyšovať alebo znižovať!). Necháme vychladnúť a až potom ich berieme z papiera na pečenie. Čerstvo upečené chutia takmer identicky ako Macarons - tzn. že sú vnútri trochu vlhké a žuvačkovité, no neskôr postupom dní sú viac a viac chrumkavejšie. Môžeme ich podávať so zabaione alebo ich spapať "len tak" samotné.

Kúsok lásky na lyžičke :)













Môj priateľ ma potešil darčekom v podobe týchto krásnych konvaliniek:) Sú nasadené v kvetináči, takže mi dúfam tak skoro nezvädnú a ja sa budem môcť z nich dlho tešiť. A tiež mi budú teraz stále pripomínať, že jar sa už nezadržiteľne blíži.















A nemôžem zabudnúť ani na milý darček, ktorý nám nedávno dala moja sestrička - sú to tieto dve malé srdiečka spolu s bodkovaným porcelánom, ktorý je vidno na fotečkách...


Všetkým  vám prajem veľa, veľa lááááásky!!!

piatok 11. februára 2011

Cuketový falafel plnený fetou














Falafel asi nemusím nikomu veľmi predstavovať. Zaujímalo ma však aj niečo viac z histórie týchto malých chrumkavých cícerových guličiek...Jeho pôvod je dosť zahmlený, ale najpravdepodobnejším domovom falafelu je Egypt, odkiaľ sa rozšíril aj do ostatných krajín Blízkeho východu. Vraj mal slúžiť ako náhrada mäsa (a musím len konštatovať, že veľmi chutná a sýta náhrada:) Väčšinou je známy predovšetkým z fast foodov, vďaka ktorým získal na popularite aj v mnohých európskych krajinách. 

Priznám sa, že falafelu som prišla na chuť až po navnadení Evitchky z MMB a hneď som sa stala jeho vernou fanúšičkou. Klasické falafelové cestíčko pozostáva len z cíceru, vajíčka, múky, cesnaku a korenín. Ja som ho skúsila ozvláštniť cuketou (niekde dávno som túto kombináciu na internete videla) a napadlo mi naplniť ho aj kockami feta syra, ktorý mám veľmi rada. A vzniklo z toho veľmi lahodné spojenie chutí.Viem síce, že cuketa v tomto ročnom období nie je zrovna sezónna záležitosť, ale hrozne mi chutí, takže som nemohla odolať. Okrem toho je to ideálna cesta ako docieliť aby človek "anticukeťák" - cuketu zjedol bez toho, aby o tom tušil a naviac si ešte aj pochutil:)

Receptík je vcelku jednoduchý, viac času zaberie len samotné vysmážanie:

Ingrediencie:
1 konzerva cíceru,
asi 3 strúčiky cesnaku,
1 vajíčko,
1 stredne veľká cuketa,
koriander,
drvený kmín,
soľ,
feta syr (ak kúpite originál grécky syr feta, falafel získa na pridanej hodnote:),
hladká múka,
strúhanka (domáca strúhanka = taktiež pridaná hodnota:),
olej na vysmážanie (ja používam olivový),
pita chlieb (príp. arabský),
jogurt alebo kyslú smotanu, 
tahini omáčka (nepoužívam),
čerstvá zeleninka.

Postup:
Cícer, cesnak, olúpanú cuketu rozmixujeme v elektrickom robote na čo najjemnejšie. Potom pridáme vajíčko, koreniny, soľ a zahustíme hladkou múkou a strúhankou (pridávame po lyžiciach dovtedy, kým nezískame dobre tvarovateľné cestíčko). Rukou formujeme guličky, ktoré obaľujeme v strúhanke a do každej vložíme jednu malú kocku feta syra. Do panvice si nalejeme toľko oleja, aby guľky boli celé ponorené (je to veľmi dôležité, lebo keby bolo oleja málo, guľky by sa ho napili a boli by dosť mastné), olej necháme následne poriadne rozhorúčiť a až potom falafel krátko vysmážame dozlatista. Ihneď podávame, lebo najlepší je takýto čerstvý, teplý a chrumkavý!














Falafel podávame buď len so zeleninkou a kyslou smotanou ochutenou bylinkami. Klasicky sa podáva aj s tahini omáčkou.













Alebo ak sme veľmi hladní, naplníme ním pita alebo arabský chlebík. Prajem dobrú chuť!

streda 26. januára 2011

Ja som malá vianočka, ružové mám líčka:)



Vianočka je jedným z tradičných koláčikov, ku ktorým mám zvláštny vzťah a úctu. Chystala som sa na jej pečenie celé veky :))) no veky ako veky, ale trvalo mi to skoro 27 rokov:) A k odhodlaniu ju konečne urobiť ma vyprovokoval ako inak môj priateľ:), a to na jednom z našich večerných nákupov v Tescu, keď si chcel kúpiť hotovú vianočku. Najprv som sa rozčertila, že si vôbec ide kupovať sladké, keďže je v diétnom režime (ževraj:) no a potom druhýkrat, že si chce kupovať ten prechemizovaný výrobok pekárenského priemyslu. Každopádne záver škriepky bol taký, že som mu sľúbila upiecť domácku voňavú vianočku. Drahý bol taký spokojný, že behal po obchode a nadšene hádzal do košíka suroviny potrebné na prípravu a ja som zatiaľ tíško hútala nad vhodným receptom...

Keďže už dávnejšie ma zaujal receptík na tradičnú vianočku, ktorú pekávajú šikovné tety z Budmeríc, rozhodla som sa postupovať podľa nich. Recept s postupom a fantastickým videjkom nájdete tu:
http://tv.sme.sk/v/18560/zapletanie-vianocky-symbolizuje-pevnost-rodiny.html
Videjko je aj mierne náučné, tak ak ste ho ešte náhodou nevideli, určite si ho pozrite. Inak videa z rovnakej dielne sú natočené aj pre trdelníky a iné typicky slovenské koláčiky, takže ak máte čas a chuť, istotne stoja za pozretie.

Vianočku som piekla z polovičnej dávky, ale nedala som 50g cukru, ale trošku viac, lebo priateľ má rád sladké cestíčka:) Tiež som vynechala hrozienka aj oriešky. No a nemôžem zabudnúť ani na super grif, ktorý som odkukala do Martinky P. z MMB (Mata406) a teda som oddelila žĺtka od bielok a z bielok vyšľahala sneh, ktorý som potom zapracovala do cesta. Myslím, že práve vďaka tomu bola vianočka po upečení krásne jemnučká a páperová.



No, síce moja vianočka nevyzerá úplne modelkovsky čo sa tvaru aj farby týka, ale chutila fakt vynikajúco. A vyslúžila som si za ňu veľkú sladkú pusu. Dali sme si ju s maslom a domácim jahodovým džemom, môj drahý si k nej uvaril ešte aj kakao:) - s poznámkou, že bez neho to skrátka nie je ono:)))

Hainburg an der Donau

V nedeľu sme si urobili menší výlet do Hainburgu, stredovekého mestečka, ktoré leží len pár kilometrov od slovensko-rakúskych hraníc. Teda musím povedať, že som ním doposiaľ vždy iba prechádzala autom a nikdy som si ho bližšie nepozrela. A pritom Hainburg ukrýva toľko krás, a to nielen historických! A keby nám výlet nepokazila veľká zima a hlavne silný ľadový vietor, veruže by sme si ho pozreli aj detailnejšie...

Cieľom nášho výletíku bola zrúcanina hradu Schlossberg, ktorý sa týči nad mestom s výškou asi 300m. Výstup nebol žiadna turistická makačka, práve naopak, bola to príjemná prechádzka a našou pomalou chôdzou nám to trvalo asi 20 minút. No a "hore" nás čakalo prekvapenie v podobe nádherného výhľadu. A keď sme sa trošku posnažili, tak sme aj zahliadli niektorú z 3 mestských brán alebo 15 veží, ktorými je Hainburg preslávený. Jedna z nich - Wienertor je dokonca najväčšou stredovekou bránou v Európe (je to práve tá brána, cez ktorú vždy prejdete pri prechádzaní mestom).

A pri rozjímaní nad krásami mesta, sme si hneď aj plánovali, kde pôjdeme na budúce a ďalším "kandidátom" sa stal vrch Braunberg, ktorý vraj bol sídlom Keltov.

Kúsok z Braunbergu

Hradné ruiny sú naozaj vo veľmi dobrom stave, pekný trávnik, vysadené stromčeky, toalety...no skrátka krásne prostredie. V inom ročnom období by som si tam vedela predstaviť piknik, nejakú oslavu a možnože aj svadbičku - teda myslím, že by tom tam bolo na svadbu úplne ideálne a silno romantické miestečko :)


Škoda len toho spomínaného nešťastného počasia...Veruže by to bol býval príjemnejší výlet a aj fotečky by vyšli lepšie, keďže v takom ponurom, smutnom počasí sa nefotí najlepšie...Ale nič to, veď určite sa sem ešte vrátime...Napríklad na jar alebo v lete prísť sem na bicykloch to musí byť fakt nádhera...